Hagia Sofia

Inak nazývaný aj Chrám Svätej Múdrosti či Chrám Božej Múdrosti. Bezpochyby patrí medzi najznámejšie turecké a istanbulské stavby, a jednu z najznámejších sakrálnych stavieb sveta celkovo. Prvotne fungoval ako byzantský chrám, neskôr ako osmanská mešita a v súčasnosti je z nej múzeum, ktoré si každoročne prezrie státisíce turistov. Hagia Sofia mala významný vplyv na architektúru kresťanských chrámov byzantských obradov, čo sú vlastne liturgické obrady kresťanskej cirkvi majúce svoj pôvod v konštantínopolskej tradícií.

Hagia Sofia bola postavená na rozkaz byzantského cisára Justiniána, snívajúceho o akejsi obrode slávnej rímskej ríše na mieste bývalej byzantskej akropoly. Vysvätená bola 26. Decembra 537 a architektmi stavby boli Anthemios z Trallu a Isidor z Milétu. Bazilika patrila až do dobitia Konštantínopolu Turkami roku 1453 k najpompéznejším kresťanským svätostánkom. Neskorší sultán Mehmet ju následne pretvoril na mešitu a od roku 1934 za rozkazu vtedajšieho prezidenta Tureckej republiky Mustafu Kemala Atatürka je táto pamiatka prehlásená za múzeum.

Interiér domu bol prvotne pokrytý neskutočným množstvom mozaiky, ktorej množstvo sa odhaduje na niečo okolo 30 miliónov. Pôvodný chrám vydržal len dve desaťročia, pretože bol často poškodzovaný zemetraseniami. Mnoho panovníkov preto počas doby svojho panovania chrám častokrát opravovali a reštaurovali.

V súčasnosti môžeme v chráme nájsť jednak moslimské symboly, a jednak kresťanské prvky-fresky odkryté počas reštauračných prác, ktoré tu jestvujú paralelne vedľa seba.