História a dejiny Turecka

Dejiny Turecka sú významnými dejinami bojov, víťazstiev i pádov. Prví príslušníci tureckého etnika sa usadili na území dnešného Turecka až po roku 1071. Počas nasledujúcich storočí tu zakladali turecké dynastie niekoľko menších štátov, z ktorých významnejšie postavenie dosiahol až rúmský sultanát. Po jeho úpadku sa roku 1299 stáva prvým sultánom Osmanskej ríše Osman I., ktorý začal vládnuť s neobmedzenou absolútnou mocou. Pomenovanie Osman v skutočnosti pochádza z arabského mena Usmán. Bol to turkménsky zakladateľ ríše. Osmanská ríša vznikla v severozápadnej Anatólií, a do 16. Storočia sa za nej stala jedna z najvýznamnejších svetových veľmocí.

V rokoch 1683-1699 postupne stráca svoje postavenie následkom viacerých výbojov s Habsburgovcami. Od tejto doby pomaly ale isto nastával úpadok Osmanského štátu a zmenšovanie jeho územných dispozícií. V rokoch 1919-1922 prebehla Turecká vojna za nezávislosť, v ktorej jedným z hlavným lídrov bol Mustafa Kemal Atatürk (Atatürk znamená otec Turkov). Práve pod jeho vedením bola v roku 1923, kedy sa Osmanská ríša rozpadla na niekoľko, v súčasnosti 40 štátov, založená sekulárna Turecká republika, ktorou je Turecko dodnes. Pod jeho vedením sa uplatnilo mnoho reforiem, napriek tomu sa však Turecko stále stretávalo so sociálnymi, ekonomickými a politickými problémami, ktoré kulminovali v druhej polovici 20. storočia.

V roku 1945 sa Turecko stáva členom OSN, a o sedem rokov neskôr členom NATO, od roku 1964 sa stalo pridruženým štátom európskeho spoločenstva. Jeho snahy trvali aj naďalej a od roku 2005 je v neprestajných rokovaniach s Európskou úniou o členstve. Práve tento vstup by pre Turecko znamenal určitú kompenzáciu dlhodobého členstva v NATO a pokrok týkajúci sa dodržiavania ľudských práv, i keď práve ten sa stáva čoraz častejšie terčom rečí, ktoré zásadne stoja proti jeho vstupu do EU, najmä čo sa týka etnických sporov s Kurdami.